Hoci sa tento rok na svätého Martina nenaplnili žiadne ľudové pranostiky, v našej škole sme mohli pocítiť dotyk ľudových tradícií. Na slávnostnom odovzdávaní fujár na Mestskom úrade v Leviciach sme si ako jedna z troch vybraných škôl prevzali prekrásnu fujaru. Žiaci sa môžu tešiť na hodiny hudobnej výchovy, kde si ju budú môcť prezrieť a niektorí odvážlivci aj vyskúšať.
S myšlienkou zviditeľnenia fujary ako sólového dychového nástroja prišiel jej výrobca pán Zenon Kuraś. Počas slávnostného aktu sme sa mohli kochať malebnými zvukmi fujár a píšťal, na ktorých hru zručne predvádzal. Mysľou sme zablúdili na široké stráne Podpoľania, kde má tento hudobný klenot svoj domov.
Fujara je vlastne drevená píšťala, ktorá môže mať dĺžku až 180 cm. V minulosti bola hudobným nástrojom pastierov oviec, práve oni do hry transformovali svoje pocity a túžby. Jej zamatový zádumčivý hlas dokonca upokojoval aj pasúce sa ovečky. V súčasnosti sa pre svoj mäkký tón často využíva aj meditatívnej hudbe. Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO bola zapísaná až v roku 2008, no už v r. 2005 bola vyhlásená za „Masterpiece of the Oral and Intangible Heritage of Humanity“ (voľný preklad z ang. – Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva).
Našu fujaru okrášľuje ornamentálna výzdoba Tekovského regiónu. Kontúry ornamentu sú zdobené kyselinou dusičnou. Je originálnym dielom svojho majstra. Aj touto cestou ďakujeme p. Zenonovi Kuraśovi a tešíme sa na spoločné stretnutia na jar, kde počas tvorivých dielní bude učiť našich žiakov, ako si vyrobiť jednoduchú píšťalku zo slamky, či dreva.
Viac fotografií TU
Mgr. Renata Trungelová