Každoročne sa už tradične naši žiaci zapájajú do literárnej a výtvarnej časti celoslovenskej súťaže Dúha, ktorej 25. ročník sa konal aj v tomto školskom roku. Zaujímavé témy: Jeden deň s mojou obľúbenou rozprávkovou postavičkou a Ovocie a zelenina – moji každodenní kamaráti našich žiakov a aj nás vyučujúcich odpútali od online vyučovania a zaviedli naše myšlienky do sveta fantázie. Spomenuli sme si na Harryho Pottera, káčera Donalda, sloníka Bing Bonga a mnohých iných, s ktorými sme zažili mnohé neopakovateľné zážitky. Veľmi nás potešilo, že z ôsmich prác žiakov ISCED 2 boli ocenené tieto:
2. miesto (próza): Farebné spomienky, Diana Martinovská, 8.C
Úryvok: ,,Teší ma, som Bing Bong,“ natešene vyskočil malý slon a dodal veselo, „triedim tvoje spomienky.“ „Navyše, toto je len sen, takže sa vôbec nemusíš báť, že tu zostaneš naveky.“ Stále som nechápala, čo tu robím. S touto svojou nejasnosťou som sa priznala aj malému slonovi.
„Vidíš tie farebné guľôčky?“ opýtal sa ma a ja som len jemne prikývla. ,,Sú to tvoje spomienky, tie najvýznamnejšie sa ti ukladajú už od tvojho narodenia.“ Podišiel k jednej žltej guličke a podal mi ju. ,,Vidíš? „Tu ťa tvoji rodičia videli po prvýkrát,“ ukázal mi obraz z dávnej minulosti.
Konečne som nabrala odvahu a spýtala som sa malého sloníka: ,,Prečo je každá gulička inej farby?“ Bing Bong sa usmial a začal vysvetľovať. „Každá farba vyjadruje pocit, ktorý si zažívala v momente, keď si udalosť zažila. Žltá znamená radosť, modrá smútok, červená hnev, fialová strach a zelená nechuť.“
Cena Ľubovnianskeho múzea (próza): Rodina Jožka Mrkvičku, Richard Síkela, 8.C
Úryvok: Rodina Jožka Mrkvičku bola veľmi neposlušná. Jeho dvaja bratia, tri sestry, mama, tatko a dvaja starí rodičia, ktorí bývali v jednom veľkom dome, jedli iba cukríky a sladkosti. Celé dni pili iba sladené nápoje. A čo robili, keď ich začali bolieť zuby?
Keď začali dedka Mrkvičku bolieť zuby, zašiel do malej drevenej kôlne, ktorá bola za ich veľkým domom a vyrezával malé drevené koníky. Vyrezával ich celé dni a noci, až kým tá bolesť neprestala. Keď začali babku Mrkvičkovú bolieť zuby, začala štrikovať dlhé červené šály. Vždy ich naštrikovala aspoň desať, ak nie dvadsať. Jožko sa im snažil vysvetliť, že ak nebudú jesť zdravé jedlá a umývať si pravidelne zuby, bolesť zubov bude veľmi zlá. Ale nikto ho nepočúval.
Jedného dňa začali bolieť zuby aj mamku Mrkvičkovú a ocka Mrkvičku. Rozhodli sa, že budú tancovať ako zbláznení. Tancovali celý deň, až kým sa neunavili a nezaspali postojačky v tanečnom postoji. Ale mali jeden problém, lebo bolesť zubov im dlho nedovolila vyspávať.
Jožko povedal: „Mali by ste si umývať zuby!“ Ale nikto jeho rady nepočúval.
Čestné uznanie (poézia): Receptárium, David Villem, 8.C
Chcete vidieť moji milí,
skade som nabral toľko sily?
Čokoládu nerád vidím,
každý deň si však zacvičím…
Ovocie je dobrá vec,
to vie každý vzdelanec.
Od ocina jabĺčko,
s chuťou zjem ho ľahučko.
Od babičky strapec hrozna,
aj to je zdravé, to sa pozná.
Od dedka zjem broskyňu,
v každú dennú hodinu.
A od brata hruštičku,
od sestry vitamínov krabičku.
Lesné ovocie či mango z exotiky,
ľahko urobím aj najťažšie cviky.
Najhoršie však je,
keď chýba vitamín Dé
Na slnko chodiť musíme
a „déčkom“ sa zásobíme.
Nesmú chýbať ani ryby,
ak chceme robiť pekné zhyby.
Zdravý budem, plný sily,
skúste to tiež, moji milí.
Ráno vstanem, raz-dva-tri,
byť lenivý sa nepatrí.
Cvičiť začnem s radosťou,
celý deň prejde s ľahkosťou…
Na raňajky vločky, mliečko,
na obed ryžu a kuracie mäsko.
Po jedle krátky oddych si zaslúžim,
olovrant ovocím a zeleninou nahradím.
Na večeru zas nič ťažké (pre pekné sny
ryžové chlebíky, zelenina – také sú moje dni.
Pred spánkom si ešte zacvičím,
hlavu si parádne vyčistím.
Večer už však radšej nejem,
ráno sa veselo (od hladu) smejem.
Takto bez problémov schudol som,
veľa kalórií spálil som.
Asi tak vyzerá môj celý deň,
moja váha je dôkazom, to mi ver.
Všetkým oceneným srdečne blahoželáme a tešíme sa na ďalšie úspechy vo vlastnej tvorbe.
Mgr. Miroslava Degúlová