Najkrajšie chvíle sú tie, ktoré prežijeme s tými, čo máme radi. Do tejto kategórie patria aj naši kamaráti a spolužiaci. V jedno sobotné májové popoludnie sme sa po dlhej dobe obmedzení vybrali na prvý spoločný výlet. Prialo nám aj počasie, po niekoľkých daždivých dňoch slniečko ukázalo svoju tvár a jeho hrejivé lúče nás sprevádzali počas celej prechádzky pukanskými vinicami. Unavení a poučení o životnej ceste moruše čiernej na tomto území, sme si pochutnali na drevorubačských párancoch. Mimochodom, v dome, kde kedysi celkom rád trávil voľné chvíle aj nositeľ mena našej školy – Andrej Kmeť. Do tajomnej histórie sme sa preniesli aj pri komentovanej návšteve miestneho kostola sv. Juraja, národnej kultúrnej pamiatky.
Možno sme si to hneď neuvedomili, keď sme po pár týždňoch kráčali náučnými chodníčkami Arborétha v Mlyňanoch, no opäť sme sa ocitli na stope polyhistora Andreja Kmeťa.
V posledné dni školského roka nám učarovala Banská Štiavnica. Výstup na jej pýchu a strážkyňu, Banskoštiavnickú kalváriu, nebol márny, odkryl nám utešený pohľad na celé okolie. Túlajúc sa uličkami zaľúbenej Štiavnice, z výletného vláčika, s príznačným názvom Štiavnická Anča, míňame sochu Andreja Kmeťa a uvedomujeme si, akú hlbokú stopu vryla do tohto regiónu jeho osobnosť.
Mgr. Renata Trungelová
Viac vo fotogalérii TU